SBS JARINO: Jarino a jeho TIR-ácke časy, Jarino s bratom budujú prekážky na Dunaji

Jarino a jeho TIR-ácke časy
V čase svojej impozantnej mladosti sa náš Jarino živil aj rôznymi nie celkom bežnými povolaniami. Pred nástupom do Bezpečnostných služieb (tých ale muselo byť) neohrozene riadil jeden silný kamión. Tvrdý chlap, veľké auto, silný motor a nemotorný Jarino - tak to musela byť lahoda sa len na to pozrieť. So svojimi vodičskými schopnosťami ho šéf zaradil na dopravu tovaru - pozor náramne dôležitého, pre štáty do bývalého Sovietskeho zväzu. Ja osobne by som mu zveril asi len transport použitých monočlánkov do zberu, ale čo už. Spolu s kolegom robili štreky do Alma Aty. Počas nočných smien nám detailne rozprával svoje neopakovateľné zážitky (ktoré mali každé dva dni iný scenár), pri ktorých stáli nielen vlasy dupkom, ale hlavne mozog tých ktorí pochopili o čo vlastne ide. Tak napríklad: v CCCP (nech je mu zem ľahká) si niekto môže kúpiť povedzme pol kilometra diaľnice, tam sa posadí a potom od motoristov vyberá tzv.: cestnú daň. Mužík nesedí len tak, ale s najnovším (!) modelom samopalu Kalašnikov, je ovešaný granátmi a tak mu platí každý kto sa len v jeho dohľade mihne. Takže prejdete len niekoľko desiatok kilometrov a už ste ľahší o niekoľko dolárikov. A to ich čakalo ešte "zopár" kiláskov a "zopár" nečakaných dobrodružstiev. Po skorumpovaných moskovských policajtov sa zrazu na našu dvojicu cestovateľov prihnala smršť ruských zabijákov (samozrejme na všetko odhodlaných) ktorí im počas jazdy (!) z vedľajšieho auta rozrezali plachtu na prívese kamióna a cestou si prehadzovali tovar akoby nič. (Ak si to neviete predstaviť stačí si pozrieť film Fontána pre Zuzanu 2).
S polovykradnutým kamiónom a polovicou amerických dolárikov sa dostali šťastne do Alma Aty. Tu si povylievali svoje ustráchané srdiečka miestnym policajtom, ktorým museli tiež priložiť zopár "zelených" aby sa všetko v pohode
s tovarom urovnalo. Konečne sa mohli vydať na dlhoočakávanú spiatočnú cestu domov. Ale čo to? Späť mali viezť plno alkoholu, tovaru viac než lukratívneho v týchto zemepisných šírkach a nakoniec aj dĺžkach. Nebolo im šarvancom veru do spevu. S takým tovarom sa poriadne neoplatí ani zastavovať a veľká potreba sa asi bude riešiť za jazdy z otvorených dverí kamiónu.

Po nejakej tej stovečke kilometrov došla ale nafta. Čo teraz v nehostinnej pustine, kde ani líšky a podobná háveď nedávajú dobrú noc? Jedine ak KGB a aj to výstrelom do hlavy. Široko ďaleko v matičke šírej Rusi nebola pomoc. V Jarinovej hlave skrsol geniálny nápad (majitelia motorových vozidiel pozor!) Pár debničiek vodky vyliať do nádrže a tak ísť pomaličky asi dvesto kilometrov na najbližšiu pumpu. Ono to vraj normálne išlo, síce si to neviem dosť dobre predstaviť, lebo alkohol je "suchý" a nafta je mastná. Dajme tomu. Na pumpe všetok zvyšný chlast z nádrže vyliali na zem a riadne natankovali plnú. Samozrejme bolo treba prečistiť celý motor čo Jarino zvládol za použitia asi piatich kúskov náradia (asi kombinačky, kliešte na nechty, viazanie na lyže, "francuzáku" a tupého šrobováku - teda odborne skrutkovača). Keď sa dielo samozrejme podarilo šup do kabíny a mazaj maladéc domov. Lenže nešťastie nechodí po horách, ale po kamiónoch a akurát po tom ktorý šoféruje náš Jarino. "Odišla" prevodovka a dalo sa ísť len na spiatočku. Takže 830(!) kilometrov cúvali. Nakoniec sa im podarilo prekročiť naše štátne hranice
a oni vedeli, že je konečne po všetkých tých starostiach. Keď sa Jarina šéf opýtal akú mali cestu, on s profesionálnym úsmevom odpovedal "Bolo pár problémov, ale v pohode som ich prekonal".

PS: Oznam McGyvera "chlapče máš konkurenciu, tak pozor".


Ešte niekoľko perličiek k Jarinovmu kamiónčeniu.
- S dvomi návesmi cúval do dvojitého S
- Na spiatočku prešiel za svoju tirácku kariéru asi 2000 km
- No a dopredu asi 650 000 km (v prvej verzii to bolo niečo cez milión)
- Vytiahol na ceste motor z IVECA, rozložil, vyčistil, zložil a išlo sa ďalej.
- Raz keď viezli kravy a býkov, tak ich na chvíľu vypustili na lúku nech sa prejdú (!).

PS: ... Začínam hľadať v Zlatých stránkach pod "P" ... ako psychiatrická liečebňa

Jarino s bratom budujú prekážky na Dunaji
Tento príbeh je o bratskej pomoci pri budovaní našej vodnej štátnej hranice - a tou je koryto rieky Dunaj na slovensko-maďarskej hranici pri Štúrove. A ako to všetko dopadne? Nechajte sa prekvapiť, ale pre istotu si sadnite - istota je istota.

Jarino ako "univerzálny vojak" (film s Dolphom Lungreenom - asi natočený podľa Jarinovho vzoru) mal zo všetkého výborné hodnotenia. Preto ho vyššie miesta poprosili(!), že či by nezobral na svoju kučeravú hlavu a jednu úlohu navyše. Tou by bolo budovanie špeciálnych zátarasov do koryta Dunaja. Mal si na to najať solídnych a schopných ľudí, ktorí to dokážu. Peniaze a ostatné zabezpečenie neboli problém, stačí len povedať. Jarino chcel, aby sa na tom mohol podieľať aj jeho brat, hoci už mal dávno po vojne. Po dlhom presviedčaní nakoniec kompetentné miesta súhlasili. Veď keď je brat tak dobrý ako jeho mladší brat, tak im práca pôjde hravo od ruky. Po prísune materiálu a určení miesta mal Jarino (a vlastne aj kto iný, no nie?) rozhodnúť kto a čo bude robiť. Najväčší problém bol, ako zátarasy upevnia na dno. Tvarom sa podobali na veľkých oceľových ježkov, ktorých nebezpečné hroty číhali pod vodou na svoju chvíľu. (Možno čakali na imperialistické ponorky alebo čo ja viem čo).
Nakoniec sa to podarilo po dlhom premýšľaní Jarinovmu bratovi vyriešiť. A tak sa "ježkovia" upevňovali na dno jedna a niekedy aj dve radosti. Už chýbal len posledný, ale poznáte to, keď sa niečo stane rutinou je to už nebezpečné. Potápač, čo posledného "ježka" dolu upevňoval sa mal podľa hodiniek vynoriť už pred dvomi minútami. S pribúdajúcim časom napätie rástlo ako v mladomanželovi vzrušenie počas svadobnej noci. Možno tam mal nejaké menšie problémy a teraz čerpá vzduch z "rezervy". No limit aj záložnej fľaše už po chvíli vypršal a chlapa stále nikde. Rýchlo sa dvaja neohrození hrdinovia vrhli "po hlave" do Dunaja za kamarátom, aby zistili čo je vo veci. Ich zistenie bolo šokujúce, kamarát vo vode už nejavil známky života. A tak všetci posmutneli a išli ohlásiť, že všetko je hotové a dokonca v predtermíne. Po skončení prác dostali všetci "stachanovci" pod Jarinovým vedením poriadne zaplatené a po pohrebe kamaráta sa rozišli do svojich domovov. Keby bola výstavba prebehla bez problémov mohlo sa tu črtať jedno opäť ďalšie mimoriadne povýšenie Jarina (ten snáď skončil základnú službu ako nadporučík) .